Dojčenie a alkohol
Alkohol rýchlo preniká z matkinho krvného obehu do mlieka, pričom jeho hladiny v mlieku dosahujú hodnoty rovnaké alebo dokonca ešte vyššie ako v maminej krvi. S poklesom koncentrácie alkoholu v krvi zároveň klesá aj jeho množstvo v mlieku. Toxický metabolický produkt alkoholu (acetaldehyd) do materského mlieka nepreniká.
U mnohých národov sveta sa malé dávky alkoholu odporúčajú na podporu tvorby mlieka. "Upokojujúci" účinok malých dávok vína alebo piva môže vystresovanej mamičke pomôcť sa ukľudniť, a tak zvýšiť tvorbu materského mlieka. Na druhej strane, vysoké dávky alkoholu schopnosť úspešne dojčiť jednoznačne znižujú. Predpokladá sa, že tento nežiadúci účinok je podmienený potlačením uvoľňovania hormónu oxytocínu, ktorý zabezpečuje aktívne vypudzovanie vytvoreného mlieka.
Takisto sa zistilo, že približne pol až jednu hodinu po požití alkoholu matkou sa výrazne zmení zápach jej mlieka. Prítomnosť alkoholu v mlieku síce vyprovokuje zintenzívnené satie dieťatka, zníži však priemerné množstvo mlieka, ktoré sa mu nakoniec podarí vypiť (120 ml na dávku versus 156 ml u "triezvych" bábätok).
Napriek tomu, že výsledky vedeckých štúdii sú zatiaľ nejednoznačné, predpokladá sa, že dlhotrvajúca expozícia dieťatka vysokým dávkam alkoholu v mlieku "silne pijúcej ženy" môže negatívne ovplyvniť jeho ďalší duševný a pohybový vývoj.
Americká akedémia pediatrie (AAP) považuje umiernenú konzumáciu alkoholu dojčiacou ženou za prípustnú, upozorňuje však na to, že pitie väčších množstiev alkoholu môže mať na dieťatko negatívne účinky. Konzumácia extrémnych množstiev alkoholu počas dojčenia je jednoznačne nevhodná. Denná dávka alkoholu by u dojčiacej ženy nemala prekročiť množstvo 0.5g/kg telesnej hmotnosti, čo u priemernej ženy vážiacej 60kg predstavuje približne 50ml likéru alebo 2 dcl vína alebo dve plechovky slabšieho piva.
Text spracovaný na základe článku Drugs and Breastfeeding autorov Cynthia R. Howard a Ruth A. Lawrence uverejnenom v Clinics in Perinatology, Vol 26, No. 2, June 1999.