Dojčenie a fajčenie
Aktívnou zložkou tabaku (či už fajčeného, žuvaného alebo šňupaného) je nikotín. Táto látka je vysoko toxická - k príznakom ľahkej otravy patrí točenie hlavy, napínanie na vracanie, celkový pocit slabosti. Závažná otrava nikotínom sa prejavuje trasom, kŕčmi, ochrnutí dýchacích svalov a smrťou.
U detí žijúcich v jednej domácnosti s fajčiarom sa v porovnaní s deťmi nefajčiarov zistili zvýšené hladiny nikotínu aj kotinínu (aktívny metabolit nikotínu) v moči, a to bez ohľadu na spôsob výživy (dojčenie alebo umelá výživa). Dojčené deti matiek-fajčiarok pritom mali vyššie hladiny nikotínu ako ich umelo živení vrstovníci z fajčiarskych rodín. Hlavnou cestou prieniku nikotínu do tela dieťatka je jeho dýchací trakt -vdychovaním zafajčeného vzduchu sa nikotín vstrebáva veľmi rýchlo a efektívne. Jeho vstrebávanie z materského mlieka je podstatne menej významné a závisí od počtu a druhu cigariet vyfajčených matkou.
Viacerými vedeckými štúdiam sa podarilo dokázať, že fajčenie znižuje trvanie dojčenia ako aj objem vytvoreného materského mlieka. Znížená tvorba mlieka u fajčiarok je spôsobená tým, že nikotín potláča tvorbu hormónu prolaktín, ktorý podmieňuje tvorbu materského mlieka. Fajčiarky vyprodukujú približne o tretinu až polovicu mlieka menej ako nefajčiace ženy.
Niektoré vedecké práce nasvedčujú tomu, že fajčenie matky má za následok zhoršené prospievanie dieťaťa. Toto zaostávanie voči deťom nefajčiacich žien sa však do 1 roka života vyrovná. Známe je takisto, že novorodenci žien fajčiacich počas tehotnosti majú o cca 200g nižšiu pôrodnú hmostnosť.
Nepodarilo sa zatiaľ dokázať negatívne účinky fajčenia u matky na intelektuálny a pohybový rozvoj dieťaťa. Jedna práca však ukázala nápadnú súvislosť medzi fajčením dojčiacej matky a detskými kolikami (kŕčovitými bolesťami bruška s vytrvalým plačom), pričom na dosiahnutie tohto nepríjmeného "účinku" stačí mame vyfajčiť päť cigariet denne.
Fajčenie matky (bez ohľadu na spôsob výživy - t.j. rozhodujúca je expozícia cigaretovému dymu vdychovaním) má za následok zvýšený výskyt zápalov dolných dýchacích ciest, zápalov stredného ucha ako aj syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa v spánku.
Mamičkám, ktoré sa snažia prestať fajčiť počas tehotenstva alebo dojčenia môžu pomôcť odvykacie nikotínové žuvačky alebo náplaste (alternatívnym prívodom nikotínu možno zmierniť výraznosť abstinenčných prejavov). Bezpečnosť nikotínovej žuvačky počas dojčenia zatiaľ nebola overovaná klinickými skúškami, jej výhoda však spočíva v možnosti správneho načasovanie jej použitia (t.j. udržiavanie dostatočného odstupu medzi použitím žuvačky a dojčením). Hladiny nikotínu pri používaní odvykacích nikotínových náplastí (nikotín preniká do krvi matky vstrebávaním cez kožu) sú stabilné alebo nízke. Pretože nikotín sa z materského mlieka vstrebáva len v obmedzenej miere, dostáva sa do organizmu dieťatka menej nikotínu ako pri zaháňaní abstinenčných príznakov klasickou cigaretou. Výhodou odvykacích náhrad tabaku je aj to, že obsahujú len "čistý" nikotín. Cigaretový dym však okrem nikotínu obsahuje ďalších 2000 zložiek (medzi inými aj vysoko jedovatý oxid uhoľnatý), z ktorých mnohé sú pre dieťa takisto škodlivé.
Na základe momentálneho stav poznania možno tvrdiť, že mamička by v žiadnom prípade nemala fajčiť v prítomnosti svojho dieťatka - bez ohľadu na spôsob výživy. Ak chce mamička dojčiť a zároveň sa však nedokáže vzdať fajčenia, mala by sa prinajmenšom snažiť obmedziť intenzitu fajčenia na minimum (pod 5 za deň) a zároveň prejsť na výrobky s nízkym obsahom nikotínu. Dojčiaca mamička by sa mala vyhýbať fajčeniu najmä v období dve hodiny pred dojčením. Možnou alternatívou je tiež používanie nikotínových žuvačiek a náplastí.
Text spracovaný na základe článku Drugs and Breastfeeding autorov Cynthia R. Howard a Ruth A. Lawrence uverejnenom v Clinics in Perinatology, Vol 26, No. 2, June 1999.