Výživa v prvom roku života - časť 2.
Zásady správnej výživy našich najmenších by si mali osvojiť nielen rodičia, ale i starí rodičia, ujovia i tety, teda všetci, ktorí sa v novej úlohe pomoci mladej rodinke s nadšením realizujú.
Názory na výchovu sa medzi generáciami môžu odlišovať. Avšak častým jablkom sváru v rodine je práve otázka správnych postupov a zásad výživy u našich najmenších.
V snahe dopriať dieťatku všetko to najlepšie sa dopúšťame mnohých chýb, ktoré sa môžu prejaviť ihneď : neprospievanie, nechutenstvo, hnačky, vracanie, chudokrvnosť, nekľud, poruchy spánku. Alebo neskôr v podobe chorôb v detskom veku a v dospelosti : opakové zápaly dýchacieho systému, zápaly uší, zväčšené nosné mandle, príznaky a rozvoj alergických ochorení zažívacieho systému, dýchacieho systému a kože. Môže to byť i cukrovka, vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca a obezita .
Z mnohých článkov a prednášok našich popredných imunoalergológov a gastroenterológov sa dozvedáme o vzostupe alergických ochorení v našej populácii.
Na začiatku nášho storočia trpelo na alergické ochorenia asi 0,5 % - 1% obyvateľstva. V súčasnosti trpí na rôzne formy alergie 10% - 15 %, niekde až 30 % detí. Zaznamenaný bol výrazný vzostup alergických ochorení u dospelých. Príčiny tohto stavu sú viaceré.
Je to napríklad dedičnosť ale aj industrializácia , zhoršenie životného prostredia ( mesto, smog ), zmeny potravinových zvyklostí, inaktivita čiže nedostatok pohybu, fajčenie v domácnosti, domáce zvieratá .
Rizikové faktory vývinu alergie v podobe astmy zo strany dieťatka sú nízka pôrodná hmotnosť, ochorenia dýchacieho systému u predčasne narodených detí, no i kriesenie, pobyt v inkubátore. Rizikové sú pre rozvoj alergie i krátke dojčenie 3 a menej mesiacov, infekcie v 1. roku života a typ stravovacích návykov.
Mnohé z týchto faktorov ovplyvniť nevieme a nemôžeme.
V našich silách je však dodržiavať základné odporúčania a zásady výživy našich detí.
Za posledných 50 rokov sa naše potravinové zvyklosti zmenili viac ako za 1000 rokov predtým. Žijeme predsa v určitom zemepisnom pásme, čomu zodpovedá určitá genetická výbava a imunologické vlastnosti. Naši predkovia nemali vo svojom jedálničku pomaranče, mandarínky, kiwi, mango, morské ryby, piškóty , sóju... V predstave, že doprajeme dieťaťu tieto „ lahôdky“ už od útleho veku, zaťažíme jeho imunitný systém. Tráviaci a imunitný systém je po narodení pripravený na výživu materským mliekom. Predčasné pridanie mlieka iného živočíšneho druhu ( kravské, kozie) a rôznych iných potravín ( ovocné šťavy, zelenina, tuhá potrava, chlebová kôrka ) kladie na nezrelý tráviaci a imunitný systém dieťaťa veľké nároky a môže byť príčinou vzniku potravinovej alergie.
Výživu novorodencov a dojčiat v prvom roku života rozdeľujeme na tri obdobia, ktoré postupne do seba prechádzajú a trvajú približne 4 -6 mesiacov.
V žiadnom inom období života sa výživa nemení tak významne ako v priebehu prvého roku života. V dojčenskom období stúpa napríklad potreba energie viac než dva razy, zatiaľ čo v ďalších rokoch sa zvyšuje iba o 10 % za rok. Potreba energie na kilogram telesnej hmotnosti je preto v prvom roku života najvyššia a zodpovedá predovšetkým rastovým požiadavkám organizmu. Podobne ako potreba energie je zvýšená i potreba ostatných živín. Výživa dojčaťa má tiež dlhodobé metabolické a funkčné účinky. Preto akákoľvek chyba v stravovacom režime a zložení stravy môže mať neskôr vážne dôsledky.
I. Prvé obdobie - výhradne mliečne.
Toto obdobie po narodení dieťatka je charakterizované veľkými zmenami, ktoré musí novorodenec prekonať, aby sa prispôsobil životu mimo matkinho tela, čo sme zdôraznili už v minulom čísle.
A. U dojčeného dieťaťa trvá výhradne mliečne obdobie celých šesť mesiacov !!!
Materské mlieko netreba dopĺňať inou potravou. Plne dojčené, prospievajúce dieťa nepotrebuje vo väčšine prípadov žiadne iné tekutiny. Ak si ich však dieťa vyžaduje, odporúčame iba prevarenú vodu, prípadne nesladený čaj.
Plne dojčené dieťa zásadne nesmie dostať cumlík. Totižto sanie z prsného dvorca sa odlišuje od sania z cumlíka. Týmto deťom hovoríme preto i zmätené deti. Uprednostnia totižto cumlík, čo je pre nich jednoduchšie a začnú odmietať prsník, odstavia sa.
Lieky a tekutiny podávame dojčenému dieťatku zásadne lyžičkou, prípadne striekačkou.
Teda výhradne mliečne obdobie u dojčeného dieťaťa trvá 6 mesiacov.
B. U dieťaťa na umelej výžive trvá výhradne mliečne obdobie celých štyri až päť mesiacov !!!
Najnovšie viacerí autori odporúčajú toto obdobie predĺžiť na päť mesiacov. Po ukončení 4. – 5. mesiaca života dieťaťa činnosť trávenia, resorpcie, aktivita metabolizmu a vylučovacia funkcia obličiek sú vyvinuté tak, že primerane reagujú na zvyšujúcu sa koncentráciu živín.
Skoré - predčasné zavedenie príkrmov vedie k skráteniu doby výhradne mliečneho obdobia a má pre dieťa viac nežiadúcich následkov.
Nie sú ani žiadne dôkazy o tom, že skoršie zavedenie pevnej stravy v podobe príkrmov by umožnilo dieťaťu prespať v noci bez budenia.
Tieto deti dostávajú počiatočné, najlepšie iba laktózové umelé mlieko. Zdôrazňuje sa skutočnosť, že materské mlieko, ktorému sa má umelé mlieko čo najviac podobať, je iba laktózové. Mlieka s prídavkom ďalších cukrov majú mať väčší sýtiaci účinok a sú preto určené pre niektoré „ hladnejšie ״ deti.
Dieťa na umelej výžive vypije asi 150 – 180 ml na kilogram svojej hmotnosti denne, maximálne však 1 liter.
V tých prípadoch, kedy je dieťatko čiastočne dojčené a dokrmované umelým mliekom, platia tiež určité zásady. Vždy najprv dieťa dojčíme z jedného alebo oboch prsníkov a dokrmujeme ho zásadne lyžičkou, alebo striekačkou len laktózovým počiatočným umelým mliekom.
Niekedy už pri prvých problémoch s dojčením, prípadne z obavy nedostatku materského mlieka sa mamičky zo strachu o svoje dieťatko veľmi rýchlo uchýlia k dokrmovaniu umelým mliekom. Laktačná kríza ( prechodný nedostatok materského mlieka ) spôsobená hormonálnymi zmenami, fyzickou a psychickou únavou matky sa dá zvládnuť za pomoci detskej lekárky a dobrej rady a pomoci rodiny aj bez okamžitého dokrmovania umelým mliekom.
Chceli by sme zdôrazniť, že deti na umelej výžive trpia častejšie kolikovitými bolesťami bruška a zápchou ako deti dojčené . Je preto nesprávne ihneď pri prvých obtiažach dieťaťa vymeniť jedno umelé mlieko za druhé. K tomuto kroku by sme mali pristúpiť až po porade s detským lekárom.
Umelé mlieka taktiež neprisládzame a nezohrievame.
II. Druhé obdobie - prechodné.
A. U dojčeného dieťaťa sa toto obdobie začína po 6. mesiaci života. Počas neho matka dojčí a po dovŕšení 6. mesiaca začne podávať dieťatku prvý kašovitý príkrm a neskôr ku koncu 7. mesiaca druhý kašovitý príkrm. Dieťa dojčí ďalej do 1 až 2 rokov. Avšak dieťatko musí dostať všetky ostané zložky potravy, dané pre tento vek. Je však chránené pred bielkovinami kravského mlieka.
Už sme spomenuli, že názory na dojčenie po 1. roku života sa rôznia. Ak je dieťa dojčené rozumne, teda dostáva celú škálu veku primeranej stravy, viacerí autori odporúčajú dojčiť do 2. roku života.
Prvý kašovitý príkrm teda zavádzame po dovŕšení 6. mesiaca a druhý ku koncu 7. mesiaca.
Niektoré dojčatá sa nechcú vzdať materského mlieka. Po pol až jednej hodine po zjedení príkrmu sa dožadujú ešte dojčenia, čo im treba dopriať. Netreba sa báť, že by dostali hnačky, alebo mali iné tráviace ťažkosti.
B. U umelo živeného dieťaťa sa začína prechodné obdobie najskôr po zavŕšení 4. prípadne 5. mesiaca života. V 5. až 6. mesiaci dostane prvý kašovitý príkrm a ku koncu 5. mesiaca prípadne v 6. mesiaci dostane druhý kašovitý príkrm. Tu môžeme vymeniť začiatočné umelé mlieko za pokračovacie. Stále častejšie sa ozývajú hlasy za zavedenie prvého príkrmu až po ukončení 5. mesiaca života.
Pripomíname, že po celý prvý rok života môže dieťa dostávať materské mlieko ( i dlhšie), začiatočné umelé mlieko alebo po zavedení príkrmu pokračovacie umelé mlieko.
Treba zdôrazniť, že vek dieťatka resp. čas, kedy začneme zavádzať prvý kašovitý príkrm je daný mnohými fyziologickými vlastnosťami a vývojovými schopnosťami dieťaťa, ktoré sú u každého individuálne.
Príliš včasné zavedenie nemliečnej stravy neprináša dieťaťu žiadne výhody. Naopak, môže ohroziť jeho zdravie preťažením obličiek, kladením veľkých nárokov na jeho nezrelý imunitný a tráviaci systém, s následnou alergizáciou organizmu a anemizáciou z nedostatočného vstrebávania železa. Nepriaznivo pôsobia na organizmus dieťaťa aj jednotlivé zložky príkrmov, ako sú sacharóza, dusíkaté látky, lepok a kuchynská soľ.
Čas, kedy dieťa dostane prvú nemliečnu stravu, je daný nie len vývojom funkcie tráviaceho systému, ale súčasne dosiahnutým stupňom neuropsychického vývoja a funkčnou schopnosťou obličiek.
Príkrm odporúčame podať v dobe, keď dieťa vypije viac ako 1 liter mlieka, sedí s oporou, má dobre vyvinutú svalovinu jazyka a úst, dokáže sústo posúvať, dobre kontroluje pohyby hlavou a je schopné hltať aj stravu, ktorá nie je tekutá.
Veľmi často volia rodičia nesprávny postup, keď je dôvodom predčasného zavedenia príkrmu počas dňa to, že dieťa vyžaduje častejšie pitie, obzvlášť, ak má menej ako 6 mesiacov.
Často sa nesprávne predčasne zavádza prikrmovanie na noc ( ryžová kaša, krupičná kaša...) iba z dôvodu, aby sa dieťa nebudilo a aby celú noc prespalo.
Zavádzajúce a zastaralé je odporúčanie začať s tuhou stravou vtedy, keď dieťatko zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť, alebo keď dosiahne 6 kg. Hmotnosť dieťaťa nemá nič spoločného so schopnosťou tráviť tuhú stravu.
Príkrm podávame zásadne lyžičkou. Mal by sa pripraviť vo forme hrubšie nasekaných kúskov, ktoré nútia dieťa hrýzť. Mixovanie príkrmov neodporúčame, zeleninu treba prepasírovať a mäso pokrájať na drobučké kúsky.
Ako prvý kašovitý príkrm odporúčame jemné jednozložkové čerstvé ovocné alebo zeleninové pyré. Začíname teda ovocno - zeleninovým príkrmom z jabĺk, banánov alebo mrkvy.
Najlepšie je postrúhať jabĺčko a mrkvu na sklenenom strúhadle. Banán potlačíme vidličkou.
Každý nový druh ovocia ( jablko, banána, hruška ..) alebo zeleniny ( mrkva ) by sa mal zavádzať s odstupom 3 – 4 dní. Aby sme vedeli odlíšiť, na ktorú zložku potravy dieťa reaguje neznášanlivosťou. Pokiaľ niektorá potravina spôsobí nežiadúcu reakciu u dieťaťa, mala by sa aspoň na jeden týždeň vylúčiť zo stravy, a potom opäť skúsiť. Keď dieťa zareaguje opäť, je lepšie túto potravinu vylúčiť z jedálnička aspoň na šesť mesiacov.
Prvý deň začíname jednou až dvoma kávovými lyžičkami, postupne má mať jedna celá porcia kašovitého príkrmu 150 – 200 g.
Ovocno - zeleninový príkrm zásadne neprisládzame. Dieťa má poznať pravú chuť ovocia a zeleniny.
Nepridávame doň ani piškóty ani rôzne keksy atď., pretože múčne (obilné ) výrobky, obsahujúce gliadín teda lepok ( múka, krupica, rezance, chlieb, pečivo ) môžeme zaviesť do stravy až po ukončení 7. mesiaca.
Citrusové plody ( pomaranče, mandarínky ) ani kiwi v prvom roku života vôbec neodporúčame.
Deťom, ktoré dostávajú umelé mlieko, môžeme v 6. – 7. mesiaci pripraviťaj ovocno – mliečny príkrm. Ľahko stráviteľný nesladený biely jogurt zmiešame s ovocnou kašou.
Dojčeným deťom jogurt v prvom roku života nepodávame, aby sa zbytočne nealergizovali bielkovinou kravského mlieka. Materské mlieko im bohato stačí.
Tvaroh sa v prvom roku života neodporúča pre vysoký obsah bielkovín. Viacerí ho považujú aj za významný alergén.
Niektorí detskí lekári odporúčajú začať naopak, teda mäsovo – zeleninovým príkrmom. Podľa nich si dieťa ľahko zvykne na sladkú chuť ovocia a potom by mohlo odmietať nesladené mäsovo - zeleninové príkrmi.
Ako druhý kašovitý príkrm odporúčame mäsovo – zeleninový príkrm. Skladá sa z viacerých zložiek. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb a brokolica. Zeler sa pre alergizujúce vlastnosti neodpoporúča u najmenších detí. Mäso je vhodné „ biele“ , a to kuracie, morčacie alebo z domáceho králika. Zo začiatku jedna porcia príkrmu obsahuje 20g, neskôr 35 g mäsa na dávku. Mäso obsahuje železo v hémovej podobe a je najväčším zdrojom železa pre dieťa v tomto veku. Príkrm pripravíme vo forme polievky, môžeme neskôr pridať zemiaky alebo ryžu. Tiež postupujeme opatrne. Začíname iba jednou zložkou napr. mrkvou a postupne pridávame vždy po jednom druhu zeleniny s odstupom 3 – 4 dní, aby sme rozpoznali, na ktorú potravinu dieťatko zareagovalo napríklad vyrážkou, bolesťami bruška, hnačkou či zápchou. Príkrm obohatíme dvoma kávovými lyžičkami rastlinného oleja ( 5 – 10 g ). Tak zabezpečíme primeranú dodávku polynenasýtených mastných kyselín.
Príkrm zásadne nesolíme po celý prvý rok života. Podľa predpísanej normy pre obsah kuchynskej soli príkrm určený deťom do 7. mesiaca má obsahovať menej kuchynskej soli ako 100 mg v 100 g príkrmu. Od 7. mesiaca je to o niečo viac, a to 200 mg v 100 g príkrmu.
Treba si uvedomiť, že práve už v tomto veku môže vzniknúť zlozvyk veľa soliť. Ten má za následok v neskoršom veku výskyt vysokého krvného tlaku a srdcovo cievnych ochorení.
Dieťa nevie, že soľ existuje. To sa iba mamičke nezdá jedlo chutné bez soli.
Mäsovo – zeleninovým príkrmom (150 – 200 g ) nahradíme jednu mliečnu porciu materského alebo umelého mlieka. Hlavne na začiatku niektoré deti potrebujú aj tento príkrm zapiť mliekom.
Príkrm rozhodne nezahusťujeme zápražkou.
Po 7. mesiaci môže mať mäsovo – zeleninový príkrm miesto polievky formu zemiakovej kaše s mäsovým hašé.
Po 6. mesiaci môžeme pripraviť tento príkrm 6 - krát týždenne s mäsom a 1 – krát týždenne miesto mäsa podáme jeden varený slepačí vaječný žĺtok.
Varený slepačí vaječný bielok zásadne nepodávame v 1.roku života.
Mliečno – obilnú kašu , ako ďalší príkrm, zavádzame u dieťaťa kŕmeného umelým mliekom po 7. mesiaci života.
Obilniny sú najcennejšie v celozrnnej podobe. Tak obsahujú najviac vitamínov skupiny B a vlákniny. Sú vynikajúcim zdrojom sacharidov a dodávajú organizmu bielkoviny.
Priemyselne pripravené mliečne kaše musia mať označenie druhu obilniny a údaj o vhodnosti použitia pre dieťa podľa veku. Celkové množstvo bielkovín v mliečnej obilnej kaši nemá byť vyššie alebo nižšie, než sú hodnoty určené pre mlieko pre staršie dojčatá.
Mliečne kaše obsahujúce lepok ( gluté, gliadín ) používame rozhodne po dovŕšení 7. mesiaca života.
Ryžovú kašu môžeme u umelo živeného dieťaťa podať po ukončení 4. mesiaca, lepšie po ukončení 6. mesiaca života.
Detské mliečne kaše sú fortifikované vitamínmi, minerálnymi látkami a stopovými prvkami. Niektoré už obsahujú prebiotické vlákniny a probiotické baktérie.
Príliš veľké množstvo cukru v mliečnych kašiach vedie k návyku na sladké jedlá a k nadmernému energetickému obsahu, čo má za následok pretučnenie a prekŕmenie diaťaťa. Preto upozorňujeme na nadmerné sladenie kaší.
Ak mamička dojčí svoje dieťatko po 7. mesiaci života, a to sa v noci opakovane budí ( čo je prirodzené a fyziologické) a má dostatok mlieka, môže ho odstriekať. Z takto odstriekaného materského mlieka môže na noc pripraviť obilnú - krupicovú kašu.
Osobitosti zaraďovania príkrmov u dojčiat s rizikom atopie.
Poznáme tri základné rozdiely, teda u detí s rizikom atopie sme veľmi opatrní.
-
Podľa odporúčania Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu ( ESPGHAN ) treba dodržať dĺžku výhradne mliečneho obdobia u detí na hypoalergénnych mliekach H.A. tak, ako keby boli dojčené. Teda prvý príkrm zavádzame až po 6. mesiaci.
-
Veľmi sme opatrní pri zavádzaní každej novej potraviny. Prísne každú novú potravinu podávame samostatne po 3 – 4 dňoch, aby sme ju ľahko rozpoznali v prípade neznášanlivosti. V priebehu týždňa zavádzame najviac dve nové potraviny!! Podávame ich vždy najprv tepelne upravené ( začneme napríklad jabĺčkom najprv uvareným vo forme kompótu bez cukru a pochutín ). Novú potravinu zavádzame pokiaľ možno doma, alebo tam, kde je dostupná lekárska pomoc ( teda nie na dovolenke na horách či v cudzine ).
-
V rámci hypoalergénneho výživového systému sa silne alergizujúce potraviny do jedálnička dieťaťa až do konca 1. roka nemajú zaraďovať.
Vaječný bielok – sa povoľuje ako zásadný, ťažký a častý alergén v strave až od 2. roka života
Vaječný žĺtok - po tepelnej úprave možno podať po 18. mesiaci života
Zelenina – najprv ju treba podať vo varenej forme, a keď ju takto dieťa toleruje, možno ju podať v menších množstvách s primeraným časovým odstupom v surovom stave
Ovocie – najprv ho podáme vo forme kompótu, až potom v surovom stave
Ryža – odporúča sa podávať až od 6. mesiaca, pretože u senzibilizovaných jedincov môžu byť prítomné špecifické protilátky triedy IgE
Med – sa vo výžive a dojčiat s rizikom atopie neodporúča
Tvaroh – u detí s rizikom atopie zvádzame do stravy po 18. mesiaci života
Doplnky mliečnej výživy
Vitamín D
Materské mlieko obsahuje pomerne malé množstvo vitamínu D. Za normálnych okolností je u dojčených detí hlavným zdrojom tvorby vitamínu D slnečné žiarenie. Slnečný svit a ožiarenie kože je v našej zemepisnej polohe zanedbateľné od októbra do marca. Podávanie vitamínu D ako prevencie rachitídy je preto v našich klimatických podmienkach nevyhnutné.
Od 14. dňa života sa odporúča dojčeným deťom a rovnako aj deťom na umelej výžive denne 400 - 800 IU ( medzinárodné jednotky ) vitamínu D. U nás podávame vitamín D3 - Vigantol olej jeden raz denne 2 kvapky, ak neurčí lekár inú dávku. Vitamín D je zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku. Preto najprv dáme na lyžičku materské alebo umelé mlieko, potom 2 kvapky vitamínu D a tak ho podáme dieťatku. Nakoľko nie je rozpustný vo vode, nemôžeme ho podávať v čaji. Nesprávne je aj podávanie vitamínu D do celého objemu dávky umelého mlieka vo fľaši.
Vitamín D podávame celé prvé 2 roky života, niektorí autori ho odporúčajú podávať aj v 3. roku života počas zimného obdobia.
Vitamín K
Ako prevenciu včasnej a pozdnej formy krvácivej choroby novorodencov a dojčiat sa odporúča u dojčených detí prvých 6 týždňov života podať jeden raz týždenne 1 mg =
1 kvapku vitamínu K ( Kanavitu ). Po 6. týždni života podávame jeden raz mesačne
1 mg = 1 kvapku vitamínu K počas výlučného dojčenia, obvykle teda 6 mesiacov. Ak dieťa dokrmujeme umelým mliekom, nie je podávanie vitamínu K potrebné.
Vitamín K je tiež zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku, preto ho podávama rovnako jako vitamín D ( najlepšie do mlieka ).
Vitamín C
Plne dojčenému dieťatku sa vitamín C nepodáva pri predpoklade, že strava matky ho obsahuje v dostatočnom množstve. Jeho podávanie nie je potrebné ani u dojčiat na umelej výžive, pretože umelé mlieka sú vitamínom C obohatené.
MUDr.Katarína Vicianová
I. detská klinika DFNsP