Výživa v prvom roku života - časť 1.

28.07.2010 10:00

 

   Aj vy patríte medzi tých, ktorí práve prežívajú vzácnu, jedinečnú, neopísateľnú, jednoducho najkrajšiu chvíľu v živote ? Stali ste sa rodičmi ?

Všetci, ktorým pribudol do rodiny malý, bezbranný človiečik, chcú pre neho urobiť v živote len to najlepšie. Uvedomujú si význam slova zdravie. Cítia zodpovednosť za jeho vývoj po každej stránke.

K tomu, aby Vaše dieťatko bolo po celý život zdravé, aby ste z neho mali radosť musíte prispieť aj Vy sami.

   V posledných rokoch sme svedkami trvalého pokroku vo výžive detí. Stále pribúda množstvo vedeckých informácií o nenahraditeľnosti a nezastupiteľnosti dojčenia a materského mlieka. Ukázalo sa, že výživa na počiatku života významným spôsobom ovplyvňuje zdravie jedinca v ďalších rokoch.

Dieťatko potrebuje pre svoj šťastný a zdravý vývoj teda nie len lásku, citové zázemie, každodennú starostlivosť, oblečenie, kočík a všetko ostatné, ale predovšetkým dobrú a pre každý vek primeranú správnu výživu. 

   Zdravie našich najmenších v súčasnosti ohrozujú mnohé faktory, ktoré rodičia nemôžu ovplyvniť. Avšak v silách každej mamičky, otecka aj širšieho príbuzenstva je dodržiavať správne postupy a zásady výživy u našich detí.

 

Po narodení sa musí dieťatko adaptovať na život mimo matkinho tela. To kladie obrovské nároky na jeho celý organizmus. Zároveň si musíme uvedomiť, že po pôrode dochádza k vyzrievaniu viacerých orgánov a funkcií napr. zažívacieho traktu a látkovej premeny, obličiek, centrálneho nervového systému, imunitného systému. V prvom roku života narastie dieťa najviac ako neskôr za celý život. Dieťatko sa rozvíja po stránke psychickej, pohybovej i sociálnej.

Preto treba klásť dôraz na správnu výživu, z ktorej dieťa čerpá nielen energiu ale i stavebné látky potrebné pre jeho rast a vývoj.

Mnohí rodičia, ale ani zdravotníci si neuvedomujú, že práve v prvom roku života si dieťa  vytvára základné stravovacie návyky. Tie sú podmienené tiež kultúrne i národne a sprevádzajú ho potom celým životom. Následky nesprávnej výživy sa môžu prejaviť niekedy ihneď, alebo neskôr v detstve, ba až v dospelosti.

Materské mlieko je svojím zložením a vlastnosťami jedinečné pre výživu novorodencov a dojčiat do ukončeného 6. mesiaca života, potom s ostatnou stravou až do 1.-2.roku života. Preto hovoríme o ňom ako o prirodzenej výžive. Je najoptimálnejšou potravou pre dojčatá. Všetky majoritné živiny materského mlieka majú niekoľkonásobné funkcie.

V odbornej i laickej literatúre zaznamenávame nárast vedeckých informácií o význame materského mlieka. V mnohých krajinách počet dojčiacich matiek rastie paralelne s ich vedomosťami o výhodách dojčenia. No u nás, žiaľ, tomu tak nie je.

Z novších vedeckých štúdií vyplýva, že matka, ktorá sa rozhodla o spôsobe výživy svojho ešte nenarodeného dieťatka už v tehotenstve a získala dosť informácií o výhodách dojčenia, o technike dojčenia, má všetky predpoklady svoje dieťatko úspešne a dostatočne dlho dojčiť. Vieme, že až 98 % žien má túto schopnosť, ale mnohé zlyhajú práve preto, že neboli pre dojčenie rozhodnuté ešte pred alebo počas tehotenstva.

   Svetová zdravotnícka organizácia ( SZO ) a Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu ( ESPGHAN ) odporúčajú výhradne – exkluzívne iba dojčenie celých prvých 6 mesiacov života. Po 6. mesiaci ( u detí s rizikom alergie po 7. mesiaci ) treba pridať postupne do stravy ďalšie zložky a dojčiť minimálne do konca prvého roku života.

Po 1. roku života odporúčajú tieto vedecké inštitúcie dojčiť ďalej, ak to matke alebo dieťaťu vyhovuje, a to do ukončeného 2. roku života.

Názory na dojčenie po druhom roku života sa rôznia.

 

   Mamičky, ktoré napriek veľkej snahe a úsiliu nemajú dostatok materského mlieka musia svoje dieťatko kŕmiť umelou výživou. Poznáme ojedinele aj stavy, kedy či už zo strany matky alebo dieťaťa, nie je dojčenie možné, resp. je zakázané. Tu má svoje nenahraditeľné miesto umelá výživa. 

    Umelú výživu definujeme ako výživu novorodencov a dojčiat iným mliekom ako materským. Tieto umelé mlieka sú vyrábané fabricky – priemyselne. Nazývame ich prípravky umelej výživy alebo umelé mlieka čiže formule.

Podľa záväzných odporúčaní obsahujú viac než 30 zložiek v predpísaných množstvách.  

Sú určené deťom od 0 do 36 mesiacov. Podávame ich z fľašky s cumlíkom. Ak dieťatko iba dokrmujeme, teda je ešte dojčené, podávame umelé mlieko lyžičkou alebo striekačkou, alebo aj z pohárika, aby sa úplne neodstavilo od materského mlieka.

   V súčasnosti máme na našom trhu umelé mlieka na báze kravského mlieka alebo sóje. 

Správny výber umelého mlieka a vhodný čas jeho zaradenia do výživy našich najmenších detí však  musí riadiť detský lekár alebo detský gastroenterológ.

 

   V každodennej praxi sa stretávame s mnohými chybami v stravovacom režime najmenších detí. Máme na mysli zásadné chyby nielen vo výbere druhu umelého mlieka, v používaní umelého mlieka podľa veku dieťaťa, v častom striedaní jednotlivých druhov umelého mlieka ale aj v predčasnom zavádzaní ostatných zložiek stravy v prvom roku života. Veľa chýb sa robí aj v príprave a uskladňovaní umelého mlieka.

Výživu našich najmenších detí často riadia „ všetci “: staré matky, susedy, priateľky, magistry v lekárňach. Tento jav definujeme odborným termínom  „ sídliskový syndróm “. Mamičky si odovzdávajú svoje „ super rady “ v čakárni u pani doktorky, na prechádzkach, na pieskovisku. „ Prečo nevymeníš toto mlieko za tamto. To je určite lepšie, po tom mlieku nebude mať zápchu a bude lepšie spať “. „ Joj, a ty ešte nedávaš v 3. mesiaci šťavičky? Pozri, ako to môjmu malému chutí. Má síce vyrážky, ale veď tie vymiznú. “

„ Tvoja malá má zápchu už ako 2 mesačná? Mám dobrý recept – vývar z ovsenných vločiek. Že múku ( lepok ) má dostať až po 7. mesiaci ? Moj malý jedol už 4 mesačný piškóty. Je síce častejšie chorý, má hnačky a nechutenstvo, ale to nie je určite z toho “. Naša maličká už od 5. mesiaca pije pomarančovú šťavu “.

Niektorí utori nazývajú takéto rady aj „ ľudový folklór “.   

 

UMELÉ MLIEKA – prípravky náhradnej mliečnej výživy - formule rozdeľujeme na :

 

1. Počiatočné mlieka ( Infant formula, Start formula , alebo č.1 )

2. Pokračovacie mlieka ( Follow - on formula, č.2 )

3. Mlieka pre nedonosené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou

4. Antirefluxné mlieka

5. Sójové mlieka

6. Prípravky so zníženým obsahom laktózy

7. Hypoantigénne mlieka preventívne a liečebné

  

1. Počiatočné mlieka sú určené pre novorodencov a dojčatá od 0 do 12 mesiacov.

Nie je žiaden dôvod počas prvého roku života zvyšovať množstvo kalórií prípravou koncentrovanejšieho mlieka.

   Ako zdroj bielkoviny v počiatočnom mlieku sa najčastejšie používa kravské mlieko alebo sója.

 

Bielkovina kravského mlieka môže byť :

1. neadaptovaná – pomer bielkovín srvátky ku kazeínuje 20 : 80 alebo 

2. adaptovaná  - pomer bielkovín srvátky ku kazeínu je vyšší alebo sa rovná 1.  

 

Väčšina počiatočných umelých mliek na našom trhu obsahuje adaptovanú bielkovinu.

Keby sme poznatky o bielkovinách materského a kravského mlieka zejdnodušili, môžeme povedať, že pomer dobrých srvátkových bielkovín v materskom mlieku ( alfa – laktalbumím, laktoferín ) ku kazeínu je 60 : 40. Srvátková bielkovina kravského mlieka ( beta – laktoglobulín ) je silný alergén a v materskom mlieku sa vôbec nevyskytuje.

Preto adaptované umelé mlieko má mať tiež viac srvátkových bielkovín ako kazeínových, aby sa čo len trocha priblížilo svojim zložením materskému mlieku.

Kazeín materského mlieka ( beta – kazeín ) sa pôsobením kyslého obsahu žalúdka zráža vo forme jemných vločiek, ktoré sa ľahko šiepia tráviacimi enzýmami. Kazeín kravského mlieka ( alfa – kazeín) v žalúdku dojčaťa vytvára hrubé a ťažko stráviteľné zrazeniny.

    Väčšina súčasne vyrábaných počiatočných mliek obsahuje adaptovanú bielkovinu kravského mlieka. 

   

Podľa druhu cukrov rozdeľujeme počiatočné umelé mlieka na:

a/ adaptované, ktoré obsahujú výhradne mliečny cukor laktózu. Dojčatá by mali hlavne v prvých 4 mesiacoch života dostávať prednostne mlieka, ktoré obsahujú výhradne laktózu.

   Materské mlieko, vzor pre výrobcov počiatočných mliek, obsahuje rovnako iba laktózu a v menšom množstve oligosacharidy, ktoré majú funkciu prebiotík. Pridanie sacharózy sa kritizuje pre možnosť včasného rozvoja jednej z metabolických chýb ( fruktozémia). Čo je však pre väčšinu detí významnejšie, dojča, ktoré dostáva sacharózu od začiatku života, si zvyká na sladkú chuť. Laktóza v porovnaní so sacharózou má len 40 % sladivosť. Okrem toho má sacharóza nežiadúci vplyv na rozvoj zubného kazu.V súčasnej dobe nie je na trhu žiadne mlieko, ktoré by obsahovalo sacharózu.

Do počiatočných mliek  sa často pridávajú maltodextríny. Pre nedostatočnú aktivitu pankreatickej amylázy v prvom polroku života detský organizmus nie je schopný štiepiť maltodextríny s neurčitým stupňom polymerizácie, takže môžu byť príčinou zvýšeného nafukovanie bruška ( meteorizmus ) a brušnej koliky.

     Tuky v počiatočných mliekach kryjú asi polovicu kalorickej potreby dieťaťa. Počiatočné mlieko musí obsahovať zaručené množstvo  kyseliny linolovej a alfa- linolénovej, ktoré kryjú 3% energie. 

Počiatočné mlieka majú obsahovať určitý pomer vápnika a fosforu. Sú obohatené o taurín, jód, železo, zinok, meď, komplex antioxydantov ( beta – karotén, selén, vitamíny A,E,C a ďalšie ).

Na našom trhu máme počiatočné mlieka obsahujúce iba laktózu s plne adaptovanou bielkovinou:

   Nutrilon 1 Premium, Hamilon 1 Start – výrobca Nutricia

   Beba Start 1 – výrobca Nestlé

   Sunar Baby – výrobca Heinz

   Hipp Pre – výrobca Hipp

   Similac Advance 1 – výrobca Abbot Laboratories

b/ čiastočne adaptované, ktoré obsahujú aj ďalšie cukry ako laktózu a s väčším sýtiacim účinkom, dosiahnutým predovšetkým vyšším obsahom kazeínu:

 

   Nutrilon 1 Forte, Hamilon 1 Forte, Omneo 1 - výrobca Nutricia

   Beba 1 Plus – výrobca Nestlé

   Hipp 1 - výrobca Hipp

 

2. Pokračovacie umelé mlieka sú určené pre deti od ukončeného 4. mesiaca až do 3 rokov. Tieto mlieka nie sú vhodné ako jediná výživa a majú sa podávať od okamihu, keď dieťa dostáva aspoň jeden príkrm.    

Pokračovacie mlieka majú obsah bielkovín ako v neadaptovaných mliekach, pomer srvátky a kazeínu 20 : 80, teda neprispôsobený materskému mlieku.

Obsahujú niekoľko cukrov. Nesmú obsahovať lepok. Sú obohatené o železo, jód a zinok. Odporúča sa ich obohatiť aj o vitamíny A,D,E a C.

 

    Nutrilon 2 Follow – on, Hamilon 2 Standard – výrobca Nutricia

    Beba 2, Beba 2 Bifidus – výrobca Nestlé

    Hipp 2 – výrobca Hipp

    Sunar Plus – výrobca Heinz

    Similac Advance 2 – výrobca Abbot Laboratories     

 

Dokázalo sa, že pokiaľ sa staršie dojčatá živia príkrmami s tradične vysokým obsahom bielkovín a pijú mlieko neupravené ( konzumné mlieko kravské z potravinárskych obchodov a od domácich kráv ), dostávajú vo veku 6 –12 mesiacov dva až trikrát viac bielkovín, ako je odporúčaná dávka.

Z tohto dôvodu majú všetky pokračovacie mlieka pre staršie dojčatá znížený obsah bielkovín v porovnaní s neupraveným kravským mliekom.

   Na trhu sa objavili mlieka tzv. fortifikované, pre veľkých hladošov. 

Ich sýtiaci účinok je zabezpečený pridaním ďalších cukrov a bielkoviny kravského mlieka kazeínu na úkor srvátky. Tým však môžeme predpokladať zvýšené riziko alergie na bielkovinu kravského mlieka.

  

   Novšou skupinou sú i JUNIOR mlieka : mlieka pre staršie dojčatá a batoľatá. Tieto mlieka sú určené pre vekovú skupinu medzi 10. a 36. mesiacom. Obsahujú bielkoviny a esenciálne mastné kyseliny v množstvách odpovedajúcich potrebám rýchlorastúceho organizmu. Sú obohatené o vitamíny, železo, stopové prvky a niektoré aj o probiotiká, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie detí, potvrdený mnohými štúdiami.

 

   Nutrilon 3, Hamilon 3 batole, Hamilon hajaja – výrobca Nutricia

   Nestlé Junior Mlieko Bifidus - výrobca Nestlé

   Sunar, Sunar Complex – výrobca Heinz

 

V súčasnosti sa stretávame často s potravinami, ktoré obsahujú probiotiká alebo prebiotiká.

Na trhu sa objavujú už aj umelé mlieka s týmito zložkami.

   Hlavnou úlohou potravy, ako sme viac ráz zdôraznili, je dodávka dostatočného množstva živín pre metabolické potreby organizmu. V posledných rokoch sa však intenzívne študujú také zložky potravy, ktoré môžu priaznivo pôsobiť na zdravie človeka a znižovať riziko ochorení.

Na princípe obohacovania bežných potravín biologicky aktívnymi zlúčeninami je založená koncepcia tzv.  Funkčných potravín., t.j. potravín so zvýšeným fyziologickým účinkom, ktorá bola vypracovaná koncom 80. rokov v Japonsku. Fyziologická potravina obsahuje komponentu ( môže alebo nemusí to byť živina ), ktorá ovplyvňuje jednu alebo viac funkcií.

    Probiotiká sú živé, bioaktívne substancie mikroorganizmov, ktoré nepatria k živinám. Sú to jeden, alebo viac zmesové kultúry živých - vitálnych mikroorganizmov, ktoré úspešne ovplyvňujú a zlepšujú mikrobiálne zloženie črevnej flóry. Medzi probiotiká sú v súčasnosti zaradené laktobacily, bifidobaktérie, enterokoky a iné. Najdôležitejšou charakteristikou probiotík je účinnosť na zdravie ( schopnosť kolonizácie a adherencie v čreve, antagonistický vplyv na patogénnu flóru čreva, schopnosť imunomodulácia a iné).

   Aby sme význam probiotíka prebiotík pochopili, treba vedieť, že zažívacie ústrojenstvo novorodencov pred pôrodom je sterilné. Prvé jeho osídľovani mikroorganizmami sa začína v pôrodných cestách počas porodu. Matka je prvým zdrojom mikróbov. Ihneď po pôrode je tým zdrojom tiež okolie prostredia novorodenca. Zloženie črevnej mikroflóry je významne ovplyvnené spôsobom výživy. U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Prevaha bifidobaktérií je spôsobená látkami, ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku a selektívne priaznivo pôsobia na rast bifidobaktérií a laktobacilov ( bifidogénny faktor). Hovoríme o prebiotickej funkcii materského mlieka. Tento bifidogénny faktor je v materskom mlieku tvorený oligosacharidmi a glykoproteínmi. Vplyvom tohto prebiotického účinku je mikroflóra s pravahou laktobacilov a bifidobaktérií vytvorená počas jedného mesiaca.

U detí umelo živených sa vyvíja omnoho pestrejšia mikroflóra, ktorá obsahuje popri bifidobaktériách i bakteriody, enterobaktérie, enterokoky a klostrídia.

   Prebiotiká sú teda nestráviteľné látky, funkčné zložky potravín – napr. oligosacharidy ( inulín, a iné fruktooligosacharidy ), ktoré podporujú rast a činnosť užitočnej mikroflóry čreva, hlavne jej množenie. Oligosacharidy materského mlieka chránia dojčené deti pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami, toxínmi a plesňami.

Prebiotická vláknina v umelých mliekach zvyšuje množstvo bifidobaktérií a potláča výskyt potenciálnych patogénov.     

 

3. Mlieka pre nedonosené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou

   Neustále sa zlepšujúca starostlivosť o predčasne narodené deti, vrátane extrémne nezrelých novorodencov ( narodených v 24. – 30. týždni ) priniesla v poslednom období  lepšie pochopenie zvláštností ich výživových potrieb.

Pre túto najrizikovejšiu skupinu detí je rozhodne najdôležitejšia výživa materským, alebo darcovským – ženským mliekom.

U nedonosených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosť je veľmi dôležité začať s výžiou cez ústočká alebo sondou do žalúdka čo najskôr. Materské mlieko je v porovnaní s umelou výživou výhodnejšie pre jeho výživové, ochranné a rastové faktory. Tieto deti majú nižší výskyt bronchopulmonálnej dysplázie a nekrotizujúcej enterokolitídy, ktoré ich ohrozujú na živote. Výživa materským – ženským mliekom pre nedonosené deti má omnoho väčší prínos, ako sme spomenuli.

O nových legislatívnych úpravách, o zaradení materského - ženského mlieka medzi dietetické potraviny a o Bankách materského – ženského mlieka prinesieme informáciu v ďalších číslach časopisu.

   Umelé mlieka pre nedonosené deti majú také zloženie, ktoré najlepšie kryje ich rastové potreby. Sú pripravené i na základe poznatkov o intrauterinnom príjme živín a nezrelom zažívacom systéme. Obsahujú preto viac energie, zvýšené množstvo bielkovín a minerálov ako mlieka pre donosených novorodencov. Cukry sú zmesou laktózy a polymérov glukózy, pretože aktivita enzýmu - črevnej laktázy je u nich nízka.

Časť tukov je vo forme MCT ( mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom ). V poslednej dobe sú tieto mlieka obohatené o viacnenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom.      

Bielkovina je adaptovaná, s prevahou srvátky. Pomer srvátky ku kazeínu je 60 : 40.

Mlieka sú tiež obohatené o esenciálne aminokyseliny, množstvo vitamínov, sodík a železo.

Týmto deťom treba i viac vápnika a fosforu v umelých mliekach.

Tieto umelé mlieka sa odporúča podávať do dosiahnutia 2 500 - 3 000 g telesnej hmotnosti a následným prechodom na počiatočné plne adaptované mlieko.

 

   Nutrilon Nenatal, Nenatal LCP - výrobca Nutricia

   Alprem – výrobca Nestlé

   Plasmon 0 – výrobca Heinz

 

4. Antirefluxné mlieka - A.R. formule

    Až 50 % detí v 2. mesiaci života má známky gastroezofagálnehu refluxu, alebo blinkania. Podľa odporúčania Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu ( ESPGHAN ) je použitie týchto mliek prvým liečebným krokom u umelo živených dojčiat pri blinkaní či pogrckávaní a výraznejších známkach gastroezofagálneho refluxu.

Tieto mlieka sú zahustené ryžovým ( zemiakovým ) škrobom alebo vlákninou karubinom zo svätojánskeho chleba. V poslednom období sa na našom trhu objavili kombinované formule. Zahustené sú nie len počiatočné a pokračovacie formule, ale i mlieka hypoantigénne HA.

 

   Nutrilon 1. A.R ., Nutrilon 2 A.R. - výrobca Nutricia

   Beba A.R. / H.A.1 – výrobca Nestlé

   Plasmon A.R.1, Plasmon A.R.2 – výrobca Heinz

      

5. Sójové mlieka

    Sú to špeciálne formule vyrobené na báze bielkoviny sóje. Nie sú určené na bežnú

výživu zdravých dojčiat. Neobsahujú laktózu ani sacharózu, preto sa používajú pri liečbe malabsorpčného syndrómu spôsobeného deficitom laktázy a sacharázy.

    Využitie sójového mlieka v liečbe alergie na bielkovinu kravského mlieka sprostredkovanú IgE je možné, väčšina detí ho toleruje. Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka nesprostredkovanú IgE, ktorá sa prejaví hnačkou alebo inými príznakmi zažívacieho systému, je sójové mlieko zakázané. A to preto, že až u 30 % – 50 % detí s alergiou na bielkovinu kravského mlieka sa vyvinie alergia na sóju.

   Vo výžive dojčiat a malých detí sú nevhodné rôzne bežne predajné sójové mlieka. Bielkovina sóje obsahuje fytát, ktorý obmedzuje rezorpciu železa, zinku a okrem týchto prvkov musí byť dojčenská výživa zo sóje obohacovaná aj o esenciálne aminokyseliny.

   Nutrilon 1 Soya – výrobca Nutricia

   Isomil – výrobca Abbot Laboratories

 

6. Prípravky so zníženým obsahom laktózy

   Pre deti, ktoré netolerujú laktózu, sú určené formule – liečebné mlieka s nízkym alebo žiadnym obsahom laktózy. Môžu byť použité prechodne u veľmi vzácneho primárneho ( vrodeného ) deficitu laktázy, alebo skundárneho ( získaného ) v dôsledku prekonanej závažnej enteritídy. Intolerancia laktózy je spôsobená chýbaním enzýmu laktázy, ktorú produkuje kartáčový lem enterocytov. Prejavuje sa neprospievaním, meteorizmom, hmačkami.

     

   Nutrilon 1 Low Lactose – výrobca Nutricia

   Al 110 - výrobca Nestlé

   Sunar Alidiar – výrobca Heinz

 

7.Hypoantigénne prípravky preventívne a liečebné

    Úloha hypoalergénnych mliek spočíva v znížení alergicity všetkých zložiek mliečnej

bielkoviny. To sa dosiahne štiepením bielkovín kravského mlieka použitím tepelnej a enzýmovej hydrolýzy. Tie sa rozštiepia na nižšie bielkovinové reťazce, polypeptidy a peptidy.

Mliečne prípravky s hydrolyzovanou bielkovinou sa vyrábajú v dvoch formách.

 

A)  formule s nízkym stupňom hyrolýzy ( čiastočné hydrolyzáty ) – určené na prevenciu alergie H.A. mlieka

     Nutrilon 1 H.A., Nutrilon 2 H.A. + prebiotická vláknina – výrobca Nutricia

   Hamilon H.A.1, Hamilon H.A. 2, Omneo 1 – výrobca Nutricia

   Beba H.A. 1, Beba H.A. 2, Beba H.A. 2 Bifidus – výrobca Nestlé

   Hipp H.A. 1, Hipp H.A. 2 –výrobca Hipp

   Sunar H.A. 1, Sunar H.A . 2 - výrobca Heinz

 

B)  formule s vysokým stupňom hydrolýzy ( vysoké hydrolyzáty ) – určené na liečbu alergie na bielkovinu kravského mlieka.

    Nutrilon 1 Pepti, Nutrilon pepti MCT – výrobca Nutricia

    Alfaré – výrobca Nestlé

 

   Dieťa, ktoré má pozitívnu rodinnú anamnézu alebo iné riziko alergického ochorenia ( napr.predčasne narorené deti) a nemôže byť dojčené, má dostať H.A. mlieko s nízkym stupňom hydrolýzy. Tieto čiastočné hydrolyzáty majú však zvyškovú antigenicitu síce nízku, ale vyššiu ako vysoké hydrolyzáty.

Preto deti už s dokázanou alergiou na bielkovinu kravského mlieka musia byť živené vysokými hydrolyzátmi. Ich liečba spočíva v eliminácii tohto alergénu zo stravy dieťatka.

Vysoký hydrolyzát musí obsahovať viac ako 80 % bielkovinových molekúl s menšou molekulovou hmotnosťou ako 1 500 D ( daltonov ) a nesmie obsahovať molekuly s molekulovou hmotnosťou väčšou ako 8 000 D.

Niektoré deti síce zriedkavo, ale predsa môžu reagovať aj na takéto zvyškové množstvo bielkovín kravského mlieka, preto je u nich indikovaná elementárna dieta ( Neocate – výrobca Nutricia, prípravok na báze voľných aminokyselín ).

 

A čo ostatné mlieka? 

   Ani pre staršie dojčatá nie je vhodné surové kravské mlieko priamo od kravy, a to predovšetkým pre vysoké riziko vzniku alergie na jeho bielkoviny a pre hygienické riziká.

Aj pasterizované mlieko z potravinárskeho obchodu prináša väčšie riziko alergie ako umelé mlieko. Pasterizované mlieko má aj nižší obsah železa ako mlieko umelé. Z rovnakých dôvodov neodporúčame pre výživu starších dojčiat ani mlieka s predĺženou trvanlivosťou

/ uperizované kravské mlieko /.

Pre deti do 2 rokov života nie sú vhodné ani pasterizované mlieka s redukovaným  množstvom tuku. Chýbajú v nich dôležité časti tukov, a to esenciálne mastné kyseliny a vitamíny rozpustné v tukoch. A naopak, deti v nich dostávajú nadmerné množstvo bielkovín.

 V súčasnej finančnej situácii už 3-4 mesačné dojčatá nie sú živené umelými mliekami. Rodičia sú nutení dávať deťom neupravené kravské mlieko z potravinárskych obchodov.

No sú aj takí, ktorí síce netrpia nedostatkom finančných prostriedkov, ale nesprávne používajú neupravené kravské mlieko pre nedostatok informácií o zdravej výžive .

 

Zvláštnym problémom je kozie mlieko . Nie je vhodné pre výživu dojčiat, pretože obsahuje vysoké množstvo bielkovín, tukov a minerálov. Kozie mlieko nie je vhodné ani na liečbu alergie na bielkoviny kravského mlieka, pretože jeho bielkovina je rovnako cudzorodá pre dojčatá ako bielkovina kravského mlieka . Kozie mlieko nie je vhodné aj preto, že má nízky obsah vitamínov, najmä C a D, ako aj kyseliny listovej, vitamínu B 12 a železa.

 

Výživu novorodencov a dojčiat rozdeľujeme na tri obdobia, ktoré postupne do seba prechádzajú a trvajú približne 4 – 6 mesiacov.

V žiadnom inomm období sa výživa nemení tak významne ako v priebehu prvého roku života. V dojčenskom období stúpa napr. potreba energie viac než dva razy, zatiaľčo v ďaľších rokoch sa zvyšuje iba o 10 % za rok. Potreba energie na kilogram telesnej hmotnosti je preto v prvom roku života najvyššia a zodpovedá predovšetkým rastovým požiadavkám. Podobne ako potreba energie je zvýšená i potreba ostatných živín. Výživa dojčaťa má tiež dlhodobé metabolické a funkčné účinky. Preto akákoľvek chyba v stravovacom režime a zložení stravy môže mať neskôr vážne dôsledky.

 

Umelé mlieka taktiež neprisládzame a nezohrievame.

 

Na prípravu umelej výživy potrebujeme dostatočné množstvo dojčenských fľašiek, ktoré sa dajú vyvárať ( 5 – 6 kusov ). Ďalej sú to cumlíky s najmešou dierkou a nádoba len na vyváranie cumlíkov a flašiek. Hrnček na preváranie vody ( rýchlovarná konvica ).

Termobox na prenos teplej prevarenej vody.

 

Zásady prípravy umelej výživy:

 

  • Pri príprave umelej výživy musíme dodržiavať prísne hygienické pravidlá, aby sme dieťatku nespôsobili infekciu zažívacieho traktu , a tým hnačky.
  • Flašky vyvárame 15 minút od začiatku varu po vyčistení kartáčikom určeným len na dojčenské fľašky .
  • Umelú výživu pripravujeme podľa návodu na krabici a to bezprostredne pred každým kŕmením. Dbáme na presný počet odmeriek
  • Musíme sledovať celkovú dobu použitia ( expirácia ).
  • Otvorenú a načatú krabicu umelej výživy uskladňujeme v suchu, nie v chladničke. Musíme ju spotrebovať do 14 dní po otvorení.
  • Na riedenie umelej výživy použijeme vhodnú vodu pre dojčatá, ktorú musíme pre najmenšie deti tiež prevárať. Nikdy neriedime umelú výživu vývarom z ovsenných vločiek, pretože obasahujú lepok, ktorý môže dostať dieťa až po 7. mesiaci.
  • Ak dieťa nevypije pripravenú dávku, musíme ju vyliať a na ďalšie kŕmenie pripraviť čerstvú.
  • Teplotu pripravenej stravy kontrolujeme na citlivej pokožke predlaktia. Nikdy neolizujeme dieťaťu cumlík.
  • Umelé mlieko ( ani materské ) nikdy neohrievame v mikrovlnnej rúre.
  • Dôsledným dodržiavaním zásad správnej výživy sa môžeme vyhnúť viacerým zdravotným problémom našich detí.

 

 

 

MUDr.Katarína Vicianová

I. detská klinika DFsP a LFUK