Výživa v prvom roku života - časť 3.

Prvý rok života nášho dieťatka ubieha veľmi rýchlo. Naše maličké má síce už skoro 10 mesiacov, ale podľa okolia papá „ stále to isté ". No podľa odborníkov, ako sme už opakovane povedali, správnou výživou predídeme mnohým ochoreniam v blízkej i vzdialenej budúcnosti.

III.  Obdobie – posledné 3 mesiace prvého roku života – postupný prechod na upravenú stravu dospelých

V 10. mesiaci života  dieťaťa po prvom a druhom príkrme postupne zaraďujeme do

jedálnička upravenú stravu dospelých. Otvára sa priestor nášmu kuchárskemu umeniu i fantázii. Pravdaže v určitých medziach. Jedálniček dieťaťa sa stáva bohatším, môže byť teda aj farebne pestrejší. Učíme dieťatko kultúre stolovania, budujeme jeho základné stravovacie návyky.

Dieťatko samozrejme ďalej dojčíme.

Nedojčené dieťa dostáva umelé mlieko začiatočné ( do 1. roku ) alebo vo väčšine prípadov umelé mlieko pokračovacie.

Na prípravu umelého mlieka používame pitnú, hygienicky nezávadnú, prevarenú vodu. Vzhľadom na možnosť vyššieho obsahu dusičnanov v pitnej vode a ďalším možným rizikám odporúčame použiť balené dojčenské vody minimálne do  6. mesiaca veku dieťaťa. Prvých 6 mesiacov prevaríme i túto dojčenskú vodu!!!

Obom skupinám detí  ( dojčeným i na umelom mlieku ) prináleží  prvý príkrm ( desiata )  a druhý príkrm ( obed ). Na večeru kaša a alebo postupne upravená strava dospelých.

V tomto období až do konca druhého roku má dieťa vypiť približne 500 ml mlieka.

Dbáme na to, aby sme nevychovali z detí tzv. „sladičov“, ktorí dostávajú veľa presladených ovocných štiav, sirupov, presladeného mlieka a čaju, kaší alebo ovocia.

Nadbytočné množstvo energie vedie u nich k prejedaniu sa až obezite.

Pri príprave prvého a druhého príkrmu použijeme hlavne pasírovanie, strava nemá vytekať z lyžičky.

Okolo 7. až 8. mesiaca má mať tuhá strava kašovitý charakter alebo drobnú konzistenciu.

Po 9. mesiaci prejdeme postupne cez zrnitú stravu na kusovitú. Hrubšie nasekané kúsky nútia dieťatko ku žuvaniu.

Pri prechode na upravenú stravu dospelých si treba uvedomiť, či sa v rodine dodržujú zásady správnej výživy: jesť menej tukov ( tučné a mastné jedlá ), menej cukrov a menej soliť. V strave treba zvýšiť obsah vlákniny, čerstvej zeleniny a ovocia. Radšej si treba nájsť viac času na prípravu čerstvého jedla, než kupovať polotovary. Tie sú drahšie aj menej zdravé a pre deti často nevhodné.

A čo predstavuje upravená strava dospelých ?

Má byť čo najvšestrannejšia, ale treba rešpektovať  niektoré zásady:

1. Stravu nesolíme do 1. roku, a po 1. roku tiež veľmi málo. Nekoreníme podstatne dlhšie, pretože obličky funkčne dozrievajú do 2. roku života.

2. Prednosť dostanú varené a dusené jedlá, nie pečené a vysmážané. Pre najmenšie deti nie je vhodný ani vysmážaný rezeň, ktorý po  vysmažení zbavíme obalu, ako to  niektorí  rodičia radi robia.

3. Nepodávame údeniny , bravčové mäso, hovädzie mäso ani šunku.

4. Nepodávame cukríky, slané drobné pečivo, čokoládu a kakao.

5. Z obilnín podávame pečivo radšej z celozrnej múky, nie biele. Chlebík tiež uprednostníme tmavší, prípadne celozrný.

6. Omáčky zahustíme skôr zemiakovým alebo kukuričným škrobom, ako klasickou zásmažkou.

7. Prírodné ovocné šťavy sa odporúčajú podávať v prípade zvýšenej potreby tekutín od 6. mesiaca podľa niektorých dokonca až od 8. mesiaca. Ovocné šťavy nemajú obsahovať viac  sacharidov než 15 g / 100 ml.

8. Dbáme na dostatok  mlieka a  mliečnych výrobkov. Do ovocnej kaše pridáme biely jogurt, je to v podstate ľahko stráviteľné mlieko.

9. Naopak, tvaroh nie je odporúčaný v prvom roku života pre vysoký obsah bielkovín.

10. Musíme dávať pozor na veľkosť a druh potravy, ktorú by mohlo dieťa vdýchnuť : nesmieme mu dať žiadne malé pevné kúsky napr. orechy, bobule, kúsky mrkvy…

Ako by mal vyzerať jedálniček  vášho takmer ročného dieťatka?

Na raňajky dostane dieťatko materské mlieko alebo mlieko umelé. Na chlebík alebo pečivo natrieme maslo, lekvár, vhodnú pomazánku, roztierateľný syr. Môžeme skúsiť čerstvú zeleninu. Napr. kúsok papriky, mrkvičky, čerstvej uhorky či hlávkového šalátu.

Na desiatu pripravíme prvý príkrm ovocno – zeleninový, už nie kašovitý ale tuhšej konzistencie s väčšími kúskami. Iba veľmi hladným deťom pridáme piškóty alebo keksy.

Na obed podávame obvykle ešte iba jeden chod. Ročné deti zvyčajne dva chody neprijmú, odmietajú ich, ba ani nestrávia.  Ale treba to skúsiť. Obed pozostáva z polievky a hlavného jedla , ktoré má charakter mäsovo – zeleninový s ryžou, zemiakmi, cestovinou, omáčkami. Ako prílohy treba použiť častejšie dusenú alebo i čerstvú zeleninu, kompóty domácej výroby. V tomto veku už môžeme pripraviť aj žemľovku, alebo ryžový nákyp .

Na olovrant  dieťa dostane materské alebo umelé mlieko, jogurt s ovocím. Môžeme mu ponúknuť i chlebík alebo  puding.

Na večeru pripravíme mliečnu kašu. Niektoré deti ju odmietajú. Nahradíme ju zemiakovou kašou, alebo inak upraveným obedom.

Napriek tomu, že naše rady sa zdajú prísne, predsa musíme dbať na to, aby sme dodržali zásady správnej výživy.

Preto niektoré naše rady zhrnieme:

• Nové potraviny zavádzame pokiaľ možno doma, vzhľadom na možnú alergickú reakciu, prípadne nepokoj dieťaťa alebo zmenu stolice. Teda nie na návšteve, počas krátkeho prechodného pobytu mimo domova, alebo tam, kde nie je možnosť rýchlej lekárskej pomoci.
• Nové zložky potravy  zavádzame vždy s odstupom 3 – 4 dní, aby sme zistili, na ktoré dieťa reaguje nepriaznivo. Pokiaľ niektorá potravina  spôsobí nežiadúcu reakciu, mala by sa aspoň  na 1 týždeň vylúčiť zo stravy a potom opäť skúsiť. Keď dieťa zareaguje opäť, je lepšie túto potravinu vylúčiť z jedálnička aspoň na šesť mesiacov.
• Prírodné ovocné šťavy z jabĺk, broskýň, ríbezlí, egrešu, malín, čučoriedok ( rastú v našom zemepisnom pásme ) podávame po 6. až 8. mesiaci.
• Citrusové plody ( pomaranče, mandarínky a citróny) a kiwi odporúčame po 1. roku.
• Tvaroh  podávame tiež až po 1. roku .
• Obilniny  obsahujúce  lepok ( glutén, gliadín ) – múka, krupica, rezance, chlieb, pečivo odporúčame po 7. mesiaci .
• Rajčiny a zeler podávame až po 1. roku.
• Vajce - bielok podávame až po 1. roku. Žĺtok v druhom polroku u zdravých detí.   
• Čokoláda , kakao a  morské ryby sú na rade až po 1. roku.
• Huby podávame až po 3. roku.
• Med  a jahody tiež podávame až po 1. roku.
• Oriešky posunieme až po 3. roku.
• Naše sladkovodné ryby dávame až ku koncu 1. roka života.
• V obchodoch nás láka veľké množstvo detských čajov. Vyhýbame sa tým, ktoré obsahujú kamilky, nakoľko sú závažným alergénom. Tiež  sa snažíme vyhnúť príliš sladeným čajom. Niektorí odborníci uprednostňujú čaje v sypanej forme, ktoré sa zaparia . Pretože z porciovaných vrecúšok sa údajne môžu tiež vylúhovať látky nevhodné pre dojčatá.

Potraviny, ktoré  zriedkavo vyvolávajú alergické reakcie a sú povolené aj u detí s rizikom atopie:

-         Zelenina : mrkva, kaleráb, karfiol, tekvica, baklažán, všetky zelené šaláty, špenát, cvikla, pór, biela a červená kapusta.

-         Ovocie: jablká, hrušky, čerešne, slivky, marhule, melón.

-         Obilniny: ryža, ovos, proso.

-         Mäso: hydinové, jahňacie, zajačie.

-         Oleje a tuky: rastlinné oleje – olivový, slnečnicový, sezamový.

-         Zahusťovacie prostriedky: ryžový, kukuričný a zemiakový škrob.

Potraviny, ktoré sa počas 1. roka u dieťaťa s rizikom atopie rozhodne vynechávajú:

-         Všetky druhy citrusových plodov ( vynechať aj u detí bez alergickej anamnézy).

-         Kiwi, ananás, mango, figy, ďatle (  vynechať aj u detí bez alergickej anamnézy).

-         Broskyne vynechať u detí s pozitívnou rodinnou alergickou anamnézou.

-     Bobuľovité ovocie: ríbezle, egreše, maliny, jahody, černice, čučoriedky.

-     Orechy, mandle, pistácie, slnečnicové semená ( vynechať aj u detí bez alergickej anamnézy).

-         Paradajky, zeler, paprika, reďkvička, strukoviny, kyslá kapusta, žerucha, bazalka.

-         Exotické korenie – vanilka, škorica, kari, muškátový orech ( vynechať aj u detí bez alergickej anamnézy ).

-         Slepačie vajcia, mlieko a mliečne výrobky.

-         Ryby a mäkkýše.

   Dieťa v tomto období získava i stolovacie návyky. Tekutiny by napríklad malo prijímať už zo šálky alebo pohárika. Dôležitá je pravidelnosť vo všetkom, i v jedení. Pri jedle sa nemá hrať a rozptylovať. Je správne, ak dieťa neobeduje samé, ale stoluje so súrodencom, mamičkou alebo inou osobou, ktorá ho opatruje. Vidí, ako im chutí. Má príklad, ako sa drží lyžička, ako sa potrava prikladá k ústam.

Sú však deti, ktoré sa prejedajú, lebo musia jesť s každým , kto príde domov a to opakovane. Iné deti  sa nevedia najesť dostatočne. Iba neustále niečo pojedajú a zobkajú , a napriek tomu vôbec neprospievajú.

   Dbáme aj na kvalitu, čerstvosť a uskladnenie potravín. Napríklad vajcia nekupujeme na trhoviskách, pretože nie sú uskladnené v chladiacom boxe. V chladničke ich uchovávame najviac 7 až 10 dní. Pozorne sledujeme dátum výroby a dĺžku záruky všetkých potravín, ktoré dieťaťu podáme. Ovocie a zelenina rýchlo podlieha  skaze, napr. plesniam a hnilobe. Podávame ju preto zásadne čerstvú.

Dodržujeme správne uskladnenie potravín v dobre uzatvárateľných nádobách, suchu a chlade.

Na záver pripájame ešte niekoľko dobrých rád aj pre väčšie deti. 

- Ak nechcete, aby deti niektoré potraviny jedli, tak ich nekupujte (  nadmieru sladkostí, slané tyčinky, čokoláda, chipsy, zemiakové lupienky atď.).

- Nedávajte deťom za odmenu sladkosti.

- Vyvarujte sa dávať deťom sladkosti pravideľne v rovnaký čas, napríklad po návrate zo školy, a to každodenne.

- Na stolovanie treba vyhradiť miestnosť, obvykle to býva kuchyňa  a jedáleň. Dieťa pred televízorom nemá jesť z viacerých dôvodov. Niektoré deti to rozptyľuje a zjedia málo, odmietnu jesť, lebo ich  „ to jedlo " vyrušuje. Naopak, iné zjedia viac než v skutočnosti potrebujú.

- Nedávajte deťom väčšie porcie jedla, ako môžu skonzumovať.

- Nečítajte pri jedle, keď nechcete, aby to robilo aj vaše dieťa.

-  Treba sa vyhnúť  prílišnému dohadovaniu v dobe jedla. Neustále nabádanie a nútenie k jedlu a trebárs i dojedaniu vyvolá skôr napätie, úzkosť a opačnú reakciu. Vzniká tak začarovaný kruh. Dieťa nedoje, odíde od stola. Akonáhle ho prejde úzkosť, vráti sa mu chuť do jedla. Potom vyžaduje občerstvenie a to zasa zníži chuť pri ďalšom hlavnom jedle.

Z jedla sa nemá robiť vojna či bojisko. Takto dieťa iba od jedla odradíte.

U niektorých detí svojim naliehaním  a neustálym pobádaním k jedlu spôsobíte jeho celoživotné prejedanie sa a obezitu.

Dodržiavaním zásad správnej výživy umožníme našim deťom zdravý štart do života.

MUDr.Katarína Vicianová

I.detská klinika DFNsP